Jdi na obsah Jdi na menu
 


Fujara

26. 12. 2007

 

Fujara

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Fujara
Fujara



Z pořadu Etnická hudba na Vltavě:
http://www.shakuhachi.cz/dilo/media/57Fujara.mp3

http://www.shakuhachi.cz/dilo/media/02SlovLidPistaly.mp3

Fujara je typický slovenský ľudový drevený dychový hudobný nástroj.

Fujara je obdobou gotickej basovej trojdierkovej píšťaly. Pôvodne boli takéto píšťaly v Európe v 12. - 13. storočí veľmi známe a hojne rozšírené.

Jej mumľavý a zádumčivý tón ju robí výnimočnou medzi všetkými hudobnými nástrojmi. Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od Banskej Bystrice do okolia Slovenskej Lupče. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy.

Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare sprevádzal svoju hru spevom.

Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca 500 km². Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia (Svetozár Stračina a ďalší.

Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO od roku 2005 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Pozri aj [úprava]

 

Údržba píšťal a fujár

Všeobecné rady na údržbu fujár a píšťal

Pri šetrnom zaobchádzaní a troške starostlivosti vydrží píšťala človeku celý život, ba môžu sa z nej tešiť aj ďalšie generácie. Akú údržbu treba teda venovať takémuto nástroju?

Ako mnohé iné nástroje, ani píšťaly nemajú rady teplotné zmeny, preto je vhodné, ale nie nevyhnutné, pri prechode z chladna do tepla nechať nástroj zhruba na hodinu aklimatizovať.  Asi najväčšia záťaž pre nástroj je hranie vonku pri nízkych teplotách. Vtedy sa vlhkosť tvoriaca sa z dychu zráža na jeho stenách, drevo sa rozpína a môže dôjsť až k prasknutiu.

Nástroje je vhodné skladovať na mieste s priemernou vlhkosťou. Odloženie na príliš suché miesto, ako je napríklad polička nad radiátorom, vedie k nadmernému vysychaniu nástroja. Naopak, pri skladovaní na miestach s príliš vysokou vlhkosťou môže viesť k ich oplesneniu na nich narásť plieseň. Je to hlavne v prípade nástrojov olejovaných organickými olejmi.

            Píšťaly, ktoré vyrábam, sú naolejované ľanovým (lneným) olejom. Niektorí výrobcovia používajú tiež minerálne oleje. Každá z možností má svoje výhody aj nevýhody. Mám skúsenosť, že ľanový olej zlepší zvuk píšťaly viac, ako minerálne oleje (napríklad parafínový olej). Ľanový olej je vysychajúci, to znamená, že po vyschnutí, čo môže trvať aj pol roka, vytvorí súvislú tuhú vrstvičku. Upozorňujem, že kým olej nevyschne, má tendenciu nasiaknuť do predmetov, o ktoré je píšťala opretá dlhší čas. Takto môžu vzniknúť fľaky na stene, predmetoch z kože alebo na látke z prírodného materiálu. Do umelohmotných vláken olej nenasiakne. Minerálne oleje takúto vrstvičku nevytvárajú.

            V praxi sa naolejovanie nástroja prejaví tak, že sa zlepší jeho zvuk, preto sa niekedy odporúča nástroj občas zvnútra preliať olejom tak, aby sa pokryla celá plocha jeho vnútorných stien a prebytočný olej nechať vytiecť. Toto však pri používaní ľanového oleja vedie k tomu, že sa postupne z vnútra vytvárajú ďalšie a ďalšie vrstvičky a nástroj sa tak zanáša, preto na opakované olejovanie odporúčam radšej používať minerálne oleje. Ja osobne nástroje opakovane neolejujem. Pri nástrojoch, ktoré sú naolejované ľanovým olejom je zlepšenie zvuku dosť krátkodobé a nie je až také výrazné.

            Každopádne treba počítať s tým, že pri naolejovaní sa mierne zvýši (zhruba o 10-20 centov) ladenie nástroja a jeho vysychaním opäť klesá.

V žiadnom prípade neodporúčam na olejovanie používať stolové oleje, napríklad repkový alebo slnečnicový. Sú to totiž oleje nevysychavé, to znamená, že ostávajú na povrchu, lepí sa na ne špina a nástroje sú aj po niekoľkých rokoch stále lepkavé.

            Ľanový i parafínový olej sa dá kúpiť vo väčšine lekární, často si ho však treba objednať.

 

Úprava tónotvorného zariadenia: zrezanie kolíka

Snáď jediný problém, s ktorým sa môže človek stretnúť pri hraní na píšťale, môže byť to, že sa mu časom čiastočne upchá kanálik. Je to spôsobené tým, že v kanáliku sa jednak postupne hromadia nečistoty zo slín a pri niektorých píšťalách sa môže stať, že sa kolík roztiahne a čiastočne zaplní štrbinu kanálika. Dôvod je ten, že kolík naberá pri hraní do seba vlhkosť a tým sa mení štruktúra dreva, tvar kolíka sa už ani po opätovnom vyschnutí po dohraní nevráti do svojej pôvodnej podoby.

Zmena tvaru kolíka sa negatívne prejaví na zvuku píšťal, tóny sú zašumenejšie a obzvlášť tie hlboké sa ťažšie vyludzujú.

            Na obr. 1 je znázornený pohľad do píšťaly z horného konca. Takto má vyzerať píšťala, ktorá je v poriadku, okraj kolíka pod hranou je rovný a kopíruje spodný okraj hrany. Nad i pod hranou je ešte malý priestor.

           

Obr. 1. Pohľad do píšťaly, ktorej kanálik nie je zanesený.

 

Na obr. 2 je znázornená píšťala, ktorej kolík je vydutý do priestoru kanálika. V tomto prípade okraj kolíka nie je rovný, medzi hranou a okrajom kolíka nie je štrbina, naopak, kolík hranu čiastočne prekrýva.

                         

Obr. 2. Pohľad do píšťaly, ktorej kanálik je zanesený, kolík je vydutý.

 

            V prípade, že sa kolík vyduje, treba vykonať trochu náročnejší úkon, ktorý by však pri troche pozornosti a dôslednosti nemal nikomu robiť problém. Prvým krokom tejto operácie je vybitie kolíka z píšťaly. Robí sa to tupým koncom vrtáku s priemerom 10mm a viac. Môže to byť aj iný predmet, no nesmie poškodiť vnútro píšťaly a musí byť dostatočne ťažký.

Kolík sa vybíja tak, že vrták spustíme po stene píšťaly a necháme ho naraziť čo najväčšou silou na kolík (obr. 3). Toto opakujeme, až kým nedostaneme celý kolík von. Niekedy sa kolík spočiatku nehýbe, pretože ho prilepila vrstvička vyschnutého oleja. Vtedy treba byť vytrvalý, po opakovaných nárazoch kolík povolí. Pri vybíjaní je treba dbať na to, aby sme nepoškodili okienko. Vrták treba spúšťať po tej stene, kde okienko nie je.

 

   

Obr. 3. Spúšťanie vrtáku po stene píšťaly pri vybíjaní kolíku.

 

Ďalším krokom je odstránenie prebytočného materiálu z vydutého kolíka (obr.4). Potrebujeme docieliť to, aby bola okraj kolíka pri okienku znovu rovný a súbežný s hranou (obr. 1, obr. 5). Na to potrebujeme buď výborne nabrúsený nožík, alebo sa to dá tiež spraviť brúsnym papierom. Dbáme pri tom na to, aby sme neubrali viacej na jednej zo strán a aby plocha ostala hladká, bez chlpov.

Obr. 4. Pohľad na čelo (priľahlé k okienku) vydutého kolíka (vydutie je pre názornosť zobrazené prehnane). 

Obr. 5. Pohľad na čelo (priľahlé k okienku) znovu zrezaného kolíka.

 

Je rozumné uberať materiál v malých množstvách, vložiť kolík späť a skúšať, či je zvuk uspokojivý. Kolík sa vkladá tak, že ho nastavíme do polohy, v akej predtým v píšťale bol, a vtlačíme ho dovnútra pokiaľ sa len dá. Potom ho ešte zatlčieme predmetom, ktorý nezanechá na ňom odtlačky. Napríklad vrtákom, ktorým sme ho vybíjali.

Pre doplnenie predstavy o tom, ako interiér píšťaly vyzerá slúži obr. 6

 

Obr. 6. Bočný prierez hlavou píšťaly.

 

Dobre opravená píšťala by mala hrať čisto nízke tóny a zároveň by mala hrať aj najvyššie tóny rozfuku.

 

Niektoré špecifiká starostlivosti o fujary a dvojačky

Dvojačky a fujary majú svoje jednotlivé píšťaly navzájom zviazané kožou. Tá sa postupom času naťahuje, a preto v prípade, že uväz je povolený a píšťaly sa voľne pohybujú, treba kožu rozpliesť a zviazať nanovo.

Pri fujarách sa nestretávame s problémom vydutia kolíka, pretože človek nefúka priamo do píšťaly, ale cez cecúľ zasunutý do prevodovej píšťalice. Pri dlhšej hre cecúľ naberá vlhkosť a zväčšuje svoj objem, preto sa môže stať, že sa po dohraní nedá ľahko vytiahnuť. V tom prípade ho treba opatrne vykývať v smere, ktorý znázorňuje obr. 7, nikdy nie v smere, ktorý je na tento smer kolmý, pretože by mohla píšťalica ľahko puknúť.

Obr. 7. Smer vykyvovania cecúľa z píšťalice.

 

Kolík je potrebné vyťahovať z toho dôvodu, aby píšťalica jeho tlakom nepukla. Osobne s tým nemám skúsenosť, ale počul som to od mnohých výrobcov. Keď na fujaru nehráme, cecúľ môžeme zasunúť za úväz píšťalice (obr. 8).

 

Obr. 8. Cecúľ zasunutý za úväz píšťalice.

 

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok či nejasností ma pokojne kontaktujte:

Marek Gonda, mobil: +420608204, email: holerad@seznam.cz

 

Ďalšie informácie sa dajú nájsť nájdete aj na internetovej stránke našej skupiny Bezobratři:  

                                                 www.bezobratri.naproti.cz

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA